Osobná zodpovednosť správcov nadácie za ich konanie menom nadácie

 

Pri skúmaní problematiky osobnej zodpovednosti správcov nadácie za konanie menom nadácie sme nenašli žiaden komplexnejší elaborát zaoberajúci sa touto problematikou. Preto sme sa rozhodli preskúmať osobnú zodpovednosť správcu nadácie z viacerých aspektov, aby čitateľ dostal pohľad na skúmanú tému v súvislostiach.

Nakoľko zodpovednosť ako taká sa vždy viaže na porušenie povinností, v prvom rade tu priblížime povinnosti správcu nadácie. Následne poukážeme na to, že v prípadoch právom neregulovaných (ako je napr. absencia úpravy zodpovednosti správcu za jeho konanie) je potrebné použiť tzv. analógiu v práve s cieľom zodpovedania toho, či a ako je správca nadácie zodpovedný za svoje konanie. Keďže viacerí správcovia nadácii majú s nadáciou uzatvorený aj pracovný pomer, v ďalšej časti sme považovali za nevyhnutné poukázať na rozdielnu mieru zodpovednosti správcu nadácie z titulu postavenia správcu a z titulu jeho pracovnoprávneho pomeru.

Nakoniec vyhodnotíme možnosť ochrany správcu nadácie (napr. vzdanie sa nároku na náhradu škody voči správcovi zo strany nadácie, možnosť presunutia náhrady škody na inú osobu, poistenie). Pre dôslednosť sme v závere poukázali aj na trestnoprávne aspekty zodpovednosti správcu ako štatutárneho orgánu právnickej osoby – nadácie.

Štruktúra článku je tak nasledovná:

1.     Povinnosti správcu nadácie vo všeobecnosti

2.     Pohľad na zodpovednosť správcu za použitia analógia práva

3.     Charakter zodpovednosti správcu nadácie, ktorý má zároveň s nadáciou uzatvorený pracovný pomer

4.     Možnosť vzdania sa nároku na náhradu škody zo strany nadácie a  prenesenie zodpovednosti na inú osobu, resp. iné osoby

5.     Trestnoprávna rovina zodpovednosti správcu ako štatutárneho orgánu právnickej osoby

 

1. Povinnosti správcu nadácie vo všeobecnosti: 

Správcovi nadácie zákon o nadáciách explicitne neukladá povinnosti vo vzťahu k jeho funkcii. Niektoré jeho povinnosti však vieme nepriamo vyvodiť z povinnosti (príp. možností) správnej rady odvolania správcu nadácie. Zákon o nadáciách počíta so situáciou, kedy správca nepostupuje v súlade so zákonom.

V zmysle ustanovenia § 26 zákona o nadáciách správna rada odvolá (obligatórne) správcu v prípade, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo iný trestný čin bez podmienečného odkladu výkonu trestu. Ide o akýkoľvek trestný čin, v súkromnej sfére správcu alebo v rámci výkonu jeho oprávnenia spravovať nadáciu. Na strane druhej správca nadácie môže byť správnou radou odvolaný v prípade, ak si neplní svoje povinnosti a správna rada ho na to písomne  upozorní, alebo ak jednoducho stratí jej dôveru.

V prípade straty dôvery musí správna rada o odvolaní správcu nadácie rozhodnúť 2/3 väčšinou hlasov v súlade s ustanovením § 26 ods. 5 zákona o nadáciách. Pre činnosť správcu nadácie je dôležité spravovať nadáciu tak, aby si svoje povinnosti plnil riadne a včas, svojím konaním zachovával dôveru správnej rady a žil bezúhonne. Nakoľko teda zákon o nadáciách o zodpovednosti správcu nadácie nič nehovorí, jej riešenie musíme hľadať prostredníctvom použitia analógie v práve. 

2. Pohľad na zodpovednosť správcu za použitia analógie práva

Aplikácia právnej normy podľa analógie je zvláštnym prípadom použitia právnej normy v situácii, kedy sa vyskytne vzhľadom k mnohotvárnosti života v spoločnosti určitá faktická situácia zákonom neriešená (medzera v zákone). Ak na tento stav nie je možné aplikovať právnu normu, ktorá by túto otázku riešila priamo, použije sa právna norma, ktorá rieši otázky obdobné. Na základe toho rozlišujeme dve druhy analógie – analógiu legis a analógiu iuris. 

Z právnej teórie:

Analógia legis spočíva v situácii, kedy sa neriešená situácia posúdi podľa ustanovení toho istého zákona, ktoré upravujú podobnú skutkovú podstatu.

O analógiu iuris ide v prípade, keď sa pri riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna norma, postupuje subjekt aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel, či účel zákona (ratio legis) - zhodne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 41/2008).

Zodpovednosť orgánov nadácie (správcu nadácie a členov správnej rady) neupravuje zákon o nadáciách, preto musíme pristúpiť k využitiu iných právnych noriem aplikovateľných na základe analógie v danom prípade. Vo vzťahu k náhrade škody to bude predovšetkým Občiansky zákonník ako všeobecný právny predpis, keďže nadácia je zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 písm. b) Občianskeho zákonníka právnickou osobou – účelovým združením majetku, založeným a fungujúcim podľa občianskeho práva. Pre účely vyvodenia zodpovednosti štatutárneho orgánu je však analogicky veľmi blízka úprava konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným v Obchodnom zákonníku.

Je potrebné mať na pamäti, že členovia orgánov nadácie nekonajú vo svojom mene, ale vždy v mene nadácie. Preto zodpovedným subjektom bude v prvom rade nadácia, a tá si až následne môže svoj nárok regresne uplatniť voči konkrétnemu členovi orgánu nadácie (napr. správcovi).

Správca nadácie je v postavení obdobnom postaveniu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorému Obchodný zákonník ukladá rôzne povinnosti ako napr. viesť obchodnú spoločnosť s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a spoločníkov, najmä si musí zaobstarať všetky potrebné dostupné informácie pre urobenie rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, neuprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti ale i niesť zodpovednosť za škodu (tzn. uhradiť škodu) ktorú spôsobil pri výkone svojej funkcie (ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka). Máme za to, že tieto povinnosti, hoci sa týkajú konateľa obchodnej spoločnosti, sú analogicky aplikovateľné aj na správcu nadácie.

Znenie ustanovenia § 25 zákona o nadáciách „správca riadi činnosť nadácie, koná v jej mene, rozhoduje o všetkých náležitostiach nadácie, ktoré nepatria do pôsobnosti inému orgánu“ v spojitosti s verejnoprospešným účelom nadácie a možnosťou zrušenia nadácie, pokiaľ používa svoj majetok v rozpore so zákonom (§ 15 ods. 1 psím. f) zákona o nadáciách) dávajú správcovi nadácie ako štatutárnemu orgánu nadácie obdobné oprávnenia i povinnosti, ako má konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.  Pri pochybení správcu je to práve nadácia, ktorá zodpovedá za svoje záväzky (tak zmluvné ako i záväzky z porušenia zákona či náhrady škody) celým svojím majetkom a bolo by zjavne nespravodlivé a pravdepodobne i v konflikte s dobrými mravmi to, ak by za protizákonné alebo nesprávne konanie správcu bolo ho možné sankcionovať iba odvolaním z funkcie.

Vo vzťahu k zodpovednosti za dodržiavanie povinností správcu ako i hmotnej zodpovednosti správcu zákon o nadáciách okrem možnosti odvolania správcu nič iné neustanovuje. Právna zodpovednosť, vyvodená zo zákonných noriem alebo zmluvných vzťahov, sa bezosporu týka aj správcu nadácie. Možnosť vyvodenia napr.  náhrady škody vo všeobecnosti  je viditeľná len v jednom ustanovení zákona o nadáciách (§ 36 ods. 4) ktoré znie : „Uložením pokuty podľa tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia o náhrade škody, ani nezanikajú povinnosti ustanovené týmto zákonom.“

Má sa tu na mysli zodpovednosť nadácie voči osobe, ktorej bola spôsobená konaním nadácie škoda. Za konanie nadácie sa považuje konanie správcu nadácie, nakoľko ten nekoná vo svojom mene, ale menom nadácie. Preto v prípade, ak správca nadácie svojím konaním spôsobí škodu tretej osobe menom nadácie, zodpovednou osobou bude vždy nadácia a aj akýkoľvek nárok na náhradu škody bude poškodený smerovať voči nadácii, ktorá ho bude musieť uhradiť. Až následne po jeho uhradení vzniká nadácii možnosť vymáhať náhradu škody regresne od zodpovedného člena orgánu nadácie (napr. správcu).

Z právnej teórie:

Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná   poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú  (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej  ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dve druhy škody a to: skutočná škoda a ušlý zisk.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby  došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať.

Regresom sa chápe právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým jej v danom  prípade právo nadácie uplatniť si voči správcovi nárok na úhradu nákladov za uhradenú škodu, ktorá vznikla nadácii konaním správcu. Toto právo vyplýva z ustanovenia § 440 Občianskeho zákonníka, ktorý znie: „Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.“

Správca nebude regresne zodpovedať len za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ale aj za nezodpovedne vynaložené výdavky nadácie spôsobené pochybením správcu, napr. uhradenie pokuty nadáciou za oneskorené uloženie záverečnej správy do registra účtovných závierok nadácie. Danú pokutu musí uhradiť nadácia a následne si ju regresne môže vymáhať od správcu nadácie.

Správca nadácie tak bude zodpovedať za škodu, ktorú pri výkone svojej funkcie spôsobil, až nepriamo (regresne), obdobne ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Vo vzťahu k výške zodpovednosti správcu ten zodpovedá celým svojím majetkom.

Záverom, pokiaľ správca nadácie vykoná úkon v rozpore s právnym poriadkom, nadačnou listinou či zmluvou, ktorú podpísal po ustanovení do funkcie, v nadväznosti na ktorý nadácii vznikne škoda (napr. povinnosť uhradiť inej osobe škodu), nadácia túto škodu musí poškodenému uhradiť a následne má právo si tento nárok vymáhať na základe príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 440 Občianskeho zákonníka) od správcu nadácie. Treba však mať na pamäti možnosť správcu nadácie sa zo zodpovednosti vyviniť preukázaním, že škoda nevznikla jeho zavinením.

Vyššie uvedené podporuje aj to, že v komerčnej sfére existuje produkt poskytovaný poisťovňami zvaný „poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi orgánov spoločnosti“, tzv. D & O poistenie (directors and officers insurance). Toto poistenie je možné dohodnúť okrem orgánov obchodných spoločností aj pre členov orgánov nadácie. Argumentum a contrario možno povedať, že ak by zodpovednosť za škodu správca nadácie nemal, takéto poistenie by nemalo čo poisťovať. 

3. Charakter zodpovednosti správcu nadácie, ktorý má zároveň s nadáciou uzatvorený pracovný pomer

Správca nadácie vykonáva svoju funkciu na základe zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že v prípade uzatvorenia zmluvy sú strany povinné vybrať si niektorý zo zmluvných typov uvedených v príslušnom právnom predpise, napr. príkazná zmluva či zmluva o dielo v Občianskom zákonníku, alebo mandátna zmluva či zmluva o výkone funkcie v Obchodnom zákonníku. Občiansky zákonník v ustanovení § 51 dáva možnosť účastníkom uzatvoriť aj zmluvu, ktorá nie je upravená ako zmluvný typ – tzn. nepomenovaná zmluva (obdobné platí aj v obchodnoprávnych vzťahoch, na základe ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Nech už sa zmluva uzatvorená medzi správcom nadácie a nadáciou nazýva akokoľvek, bude upravovať výkon funkcie správcu nadácie, odmenu správcu, plnenia zo strany nadácie ako i ďalšie náležitosti medzi stranami. Svojím charakterom sa tak blíži zmluve o výkone funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, hoci v nej v prípade nadácie absentuje obchodnoprávny prvok. Na základe tejto zmluvy správca ako štatutárny orgán vykonáva svoju činnosť a zodpovedá sa správnej rade nadácie.

Úplne odlišná situácia je v prípade, ak medzi stranami vznikne pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy. Právny poriadok v súlade s ustálenou judikatúrou nezakazuje, aby jedna osoba vykonávala funkciu štatutárneho orgánu a zároveň aj bola zamestnancom právnickej osoby, avšak výrazne diferencuje medzi právami a povinnosťami či postavením tejto osoby v týchto dvoch vzťahoch.

Je potrebné poznamenať, že výkon funkcie správcu nadácie sa nemôže uskutočňovať v pracovnoprávnom pomere. Inak povedané, na výkon funkcie správcu nemožno so správcom uzatvoriť pracovnú zmluvu. Status a úloha správcu ako osoby konajúcej v mene nadácie sa diametrálne odlišná od pozície zamestnanca, ktorý je podriadený svojmu zamestnávateľovi. Uvedené potvrdzuje už dlhodobo konštantná judikatúra najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej výkon funkcie štatutárneho orgánu nie je existujúcim druhom práce a nie je regulovaný pracovnoprávnymi predpismi (napr. Rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 92/97 zo dňa 16.11.1997, alebo Rozsudok Vrchního soudu v Prahe sp. zn. 6 Cdo 108/1992). Obligatórnou náležitosťou pracovnej zmluvy je dohoda o druhu práce a ten musí byť v pracovnej zmluve explicitne uvedený, inak bude zmluva neplatná. Neexistujúci druh práce (t.j. druh práce štatutárny orgán) nemožno platne dojednať v pracovnej zmluve.

Na uvedenom nič nemení ani fakt, ak sa pracovná pozícia volá inak, napr. obchodný riaditeľ, generálny riaditeľ a pod., pretože pracovná zmluva sa posudzuje vždy podľa obsahu. Ak teda pracovná zmluva pre generálneho riaditeľa obsahuje práva a povinnosti vzťahujúce sa iba na výkon funkcie štatutárneho orgánu, nie je platne dojednaná.

Ako sme už uviedli, na výkon funkcie správcu slúži zmluva (napr. zmluva o výkone funkcie), ktorou si nadácia a správca dohodnú podmienky výkonu funkcie správcu. V prípade, že správca nadácie vykonáva aj inú činnosť ako len činnosť štatutárneho orgánu, vtedy má mať na takúto činnosť uzatvorenú pracovnú zmluvu. Musí sa však jednať o činnosť odlišnú od činnosti správcu, napr. správca nadácie bude zároveň správca počítačovej siete nadácie – na funkciu správcu nadácie bude mať uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie a na pracovnú pozíciu správca počítačovej siete bude mať uzatvorenú pracovnú zmluvu.

Ak má správca nadácie uzatvorené dve zmluvy, je potrebné na neho pozerať odlišne - optikou každej zmluvy osobitne. Z každého vzťahu budú vyplývať iné práva, iné povinnosti, iná miera zodpovednosti a pod. Nároky správcu nadácie vyplývajúce zo zmluvy o výkone funkcie sa riadia výlučne len zmluvou o výkone funkcie (odmena, čas práce...), kým nároky správcu ako zamestnanca sa riadia pracovnou zmluvou a Zákonníkom práce (zákonná minimálna výmera dovolenky, mzda, obmedzená zodpovednosť za škodu a pod.).

Ako sme už uviedli v úvode, fyzická osoba ako správca zodpovedá nadácii za škodu, ktorú musela nadácia uhradiť inej osobe celým svojím majetkom. Uvedené opierame okrem ustanovení Občianskeho zákonníka aj o to, že za použitia analógie iuris zrejme najbližšou právnou úpravou k činnosti správcu nadácie je úprava konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Tá v ustanovení § 135a Obchodného zákonníka stanovuje konateľovi povinnosť nahradiť škodu, ktorú spôsobil porušením svojej povinnosti pri výkone funkcie (v plnom rozsahu).

V prípade, ak fyzická osoba (správca) spôsobila škodu v postavení zamestnanca porušením pracovnoprávnych noriem, bude sa jej zodpovednosť za škodu voči nadácii (zamestnávateľovi) riadiť ustanoveniami § 177 a nasl. Zákonníka práce.

Okrem iného by to znamenalo, že v prípade neúmyselne spôsobenej škody zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu najviac do výšky 4 - násobku svojho priemerného mesačného zárobku, t.j. nie celým svojím majetkom.

Je teda potrebné dôrazne rozlišovať skutočnosť, či škoda vznikla v rámci pracovnoprávneho vzťahu medzi správcom a nadáciou, alebo zo vzťahu z výkonu funkcie správcu medzi správcom a nadáciou.

Prehľad možných variácií zodpovednosti správcu v pozícii správcu i zamestnanca uvádzame v tabuľke:

 Typ škody

Správca (zmluva o výkone funkcie)

Správca – zamestnanec (pracovná zmluva)

úmyselne spôsobená škoda

zodpovednosť voči nadácii v plnej výške v prípade regresu zo strany nadácie - § 440 OZ

zodpovednosť voči nadácii v plnej výške - § 186 ods. 3 ZP

neúmyselne spôsobená škoda

zodpovednosť voči nadácii v plnej výške v prípade regresu zo strany nadácie - § 440 OZ

zodpovednosť max. do výšky 4x priemerného mesačného zárobku - § 186 ods. 2 ZP

škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu resp. omamných látok

zodpovednosť voči nadácii v plnej výške v prípade regresu zo strany nadácie - § 440 OZ

zodpovednosť voči nadácii v plnej výške - § 186 ods. 3 ZP

škoda pôsobená stratou zverených predmetov alebo schodkom

zodpovednosť voči nadácii v plnej výške v prípade regresu zo strany nadácie - § 440 OZ

zodpovednosť voči nadácii v plnej výške - § 189 a nasl. ZP

škoda spôsobená tým, že správca neoznámil nadácii hroziacu škodu a ani ju neodvrátil

zodpovednosť voči nadácii v plnej výške v prípade regresu zo strany nadácie - § 440 OZ

zodpovednosť len ak škodu zamestnávateľ nevie uhradiť inak,  avšak max. do výšky 4x priemerného mesačného zárobku - § 178 ZP

 

4. Možnosť vzdania sa nároku na náhradu škody zo strany nadácie a  prenesenie zodpovednosti na inú osobu, resp. iné osoby

Nadácia ako subjekt občianskeho práva sa primárne riadi zákonom o nadáciách, potom ďalšími občianskoprávnymi predpismi (napr. Občiansky zákonník) a až následne je možné pristúpiť k prípadnej aplikácii analógie z iného odvetvia súkromného práva (napr. Obchodného zákonníka).

Preto možnosť vzdania sa nároku na náhradu škody vo vzťahu k škode spôsobenej nadácii je potrebné skúmať najprv v zákone o nadáciách a potom v Občianskom zákonníku. Nakoľko zákon o nadáciách spomínanú oblasť vôbec neupravuje, smerodajným je znenie ustanovenia § 574 Občianskeho zákonníka v znení „Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.“  Ide o kogentné ustanovenie, tzn. že strany si nemôžu dohodnúť odlišnú úpravu svojich vzťahov v rozpore s uvedeným znením zákona.

Na základe citovaného ustanovenia tak možno vysloviť záver, že nadácia sa nemôže vopred vzdať práva na náhradu škody voči správcovi nadácie, ktoré ešte nadácii nevzniklo. Právo odpustiť resp. nevymáhať náhradu škody regresne od správcu nadácie bude možné uplatniť až po vzniku škody, nikdy nie vopred. Ak sa správna rada nadácie so správcami dohodne vopred na tom, že prípadné práva na náhradu škody si voči správcom nadácia nebude vymáhať, takáto dohoda by bola v rozpore so znením ustanovenia § 574 Občianskeho zákonníka a pri aplikácii ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatnou dohodou. Podľa nášho názoru to isté bude platiť aj pre jednostranné vyhlásenie správnej rady nadácie o vzdaní sa akýchkoľvek nárokov na náhradu škody voči správcovi vopred – takéto vyhlásenie by sa mohlo chápať za obchádzanie ustanovenia § 574 OZ a tiež by bolo neplatné.

Na dôvažok len poukazujeme, že obdobná právna úprava figuruje aj v právne najbližšom vzťahu – vzťahu konateľa a spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa ustanovenia § 386 Obchodného zákonníka „Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Náhradu škody nemôže súd znížiť.“ Ani v obchodnoprávnych vzťahoch nie je možné vopred dohodnúť neuplatňovanie si náhrady škody. Je však potrebné poznamenať, že toto ustanovenie sa legálne „obchádza“ využitím inštitútu zmluvnej pokuty, ktorá zároveň plní funkciu paušalizovanej náhrady škody.

Je nevyhnutné pri otázke zbavenia sa zodpovednosti správcu nadácie sa zaoberať aj otázkou, čo v prípade, ak správca spôsobí nadácii škodu tým, že vykoná pokyn správnej rady nadácie. Z dôvodu absencie právnej úpravy v zákone o nadáciách ako i Občianskom zákonníku je potrebné opäť použiť analógiu iuris so vzťahom konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej v texte aj ako s.r.o.).

V úprave § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka konateľ s.r.o. „nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti“. Podľa nášho názoru toto ustanovenie na činnosť správcu nadácie nie je možné uplatniť, nakoľko zodpovednosť správcu nadácie je v zmysle občianskoprávnych noriem subjektívna zodpovednosť, na rozdiel od zodpovednosti konateľa s.r.o., ktorý zodpovedá objektívne. Znamená to, že správca nadácie sa vždy môže zo zodpovednosti za škodu vyviniť, ak preukáže, že škodu nezavinil, pričom zavinenie správcu musí dokázať nadácia. Na druhej strane konateľ s.r.o. sa môže svojej zodpovednosti zbaviť len ako preukáže (sám, t.j. konateľ nesie dôkazné bremeno) že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere.

Ako sme uviedli, kým prvá veta ustanovenia § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka sa na vzťah správcu a rozhodnutia správnej rady nemôže aplikovať z dôvodu odlišného charakteru zodpovednosti (subjektívna zodpovednosť správcu vs objektívna zodpovednosť konateľa), máme za to, že druhá veta predmetného ustanovenia je analogicky využiteľná aj v prípade správcu nadácie: „Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.“  

Nakoľko je správca nadácie povinný spravovať nadáciu tak, aby si plnila svoj verejnoprospešný účel a dodržiavala právne predpisy, v prípade, ak správna rada prikáže správcovi nadácie vykonať protiprávny úkon, správca ho vykonať nesmie a musí rešpektovať zákonné normy ako i nadačnú listinu. Uvedené platí aj v prípade, ak daný pokyn správnej rady schváli revízor.

Správna rada však môže dať správcovi pokyn na vykonanie úkonu, rozhodnutia a pod., ktoré je zákonné, avšak neskôr spôsobí nadácii škodu. Ak spôsobenie škody správca nemohol predpokladať, nebude splnený jeden zo znakov zodpovednosti za škodu – zavinenie a teda správca za škodu zodpovedný nebude. V prípade, že správca mohol škodu predpokladať a nesúhlasí s rozhodnutím správnej rady, ale jej pokyn vykoná, malo by sa na danú situáciu uplatniť citované ustanovenia zbavujúce správcu zodpovednosti za škodu pri výkone pokynu/rozhodnutia správnej rady tak, ako je to uvedené v § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka.

Uvedené je však v rovine legitímnych právnych úvah a konečné slovo pri rozhodovaní o zodpovednosti správcu v prípadnom spore bude patriť súdu. Obdobným situáciám sa však v plnej miere dá vyhnúť využitím poistenia činnosti správcu.

Vo vzťahu k preneseniu zodpovednosti na tretiu osobu je potrebné uviesť len toľko, že za škodu je zodpovedný vždy ten, kto ju spôsobil, pokiaľ sa z nej nevyviní. Jediný inštitút umožňujúci trvalú istotu v tom, aby správca nehradil škodu, za vznik ktorej zodpovedá a ktorú si voči nemu nadácia uplatňuje, je poistenie.

5.    Trestnoprávna rovina zodpovednosti správcu ako štatutárneho orgánu právnickej osoby

Od 1. júla 2016 je v právnom poriadku SR účinný zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte ako „ZTZPO“). Ten upravuje trestnú zodpovednosť právnickým osobám, nadácie nevynímajúc. Právnické osoby môžu byť zodpovedné za taxatívne vymedzený počet trestných činov v ustanovení § 3 ZTZPO (napr. trestný čin sprenevery, poisťovací podvod, zavinený úpadok, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, poškodzovanie veriteľa, neoprávnené zamestnávanie, skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, neodvedenie dane a poistného, ohrozenie životného prostredia, prijímanie úplatku, podplácanie a pod.).

Za trestný čin zodpovedá právnická osoba, ak tento trestný čin spáchal jej štatutárny orgán, člen dozorného alebo kontrolného orgánu alebo iná osoba v rámci svojho oprávnenia konať za právnickú osobu. Trestná zodpovednosť však nie je podmienená konaním voči konkrétnej fyzickej osobe a dokonca ani nemusí byť jasné, ktorá z uvedených osôb trestný čin spáchala – zodpovedať bude právnická osoba. Ak teda trestný čin spôsobí správca nadácie, nadácia sa vystavuje možnosti trestno-právneho postihu v režime ZTZPO a zákonom stanoveným trestom.

Za uskutočnený trestný čin možno zodpovednej právnickej osobe uložiť  trest zrušenia právnickej osoby, trest prepadnutia majetku alebo veci, peňažný trest, trest zákazu činnosti, trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc poskytovanú z fondov EÚ, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.

V nadácii je tak dôležitá korelácia výkonu činností všetkých zriadených orgánov za účelom riadneho výkonu verejno-prospešného účelu nadácie kontrolovaného starostlivým dohľadom (dozornou radou, revízorom) tak, aby sa predišlo prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti nadácie.